Puto nášho osudu- Tell me big brother

1. září 2016 v 10:04 | Akira-san |  Puto nášho osudu
Ahoj. Ako sa máte? Tu je ďalšia kapitola Puto nášho osudu. Dúfam, že sa vám páči.



Vošli sme to miestnosti s jedným stolom a dvomi stoličkami. Obydvaja sme si sadli. Položil predomňa pištoľ. "Mám vás akože zastreliť?" zavtipkoval som. Na jeho tváry sa neobjavil ani náznak úsmevu. Suchár, povedal som si. " Toto", ukázal na pištoľ," je pištoľ na svetlice. Ak budeš v nebezpečenstve, tak ju použi, ale nehraj sa s ňou." Mal som pocit, že prekukol všetko, čo som chcel s tou zbraňou urobiť, ako hrať sa so ségrou a brom. Si snáď decko Haru? Naklonil sa ku mne. "Nexistuje žiadny spôsob na to ako si ulovíš patróna. Každý človek na svete má predurčený vlastný spôsob. Hlavné je, aby si najprv dal svôjmu patrónovi meno, a potom začne proces. Je hlavné, aby si si zbalil všetko potrebné na týždeň. Nezabúdaj, že je zima a v horách je ešte chladnejšie ako v meste." Oprel sa o operadlo a založil si ruky. "To je všetko?" spýtal som sa ho prekvapene. Prikývol.

2. Kapitola

Sklamane som sa na necho pozrel. Čakal som totiž, že mi všetko vyrozpráva. Celý postup. Ako vidím, nebude to tak jednoduché, ako som si myslel. Vzdychol som si. Nezúfaj Haru, síce si nula úplne vo všetkom, možno toto sa ti celkom podarí a nájdeš svôj spôsob.

Zastavil som sa v meste, a nakúpil som zopár vecí na zajtra. Musím sa pobaliť, to bolo jediné, čo som mal teraz v hlave.

Nikto nebol doma, a steny zívali prázdnotou. Mal som pocit, ako koby ma tá prázdnota rozožierala. Bolo to nepríjemné a jediné, čo som počul boli moje kroky. Hneď ako som sa vyzul, tak som išiel do mojej izby, ktorú som síce zdieľal s mojim starším bratom. Zvalil som sa na posteľ, a premýšľal som. Väčšinou času som netrávil rozmýšľaním práve o tom, čo so mnou bude. Čo ak si nenájdem patróna? Ticho, strach a tma ma začali vo v nútri dráždiť. Obrátil som sa na bok, k oknu. Začal som mať stres. Bol som hrozne nerozhodný. Ponoril som si hlavu do vankúša.

Asi pol hodinu som strávil stresovaním, že čo so mnou bude. Postavil som sa z postele, lebo mi škvŕkalo v žalúdku. Nič som v skrinkách na zjedenie nenašiel, a variť neviem. Ani variť neviem, ako to prežijem? Sadol som si do kúta v svojej izbe, a hlavu som si zaboril do rúk.

Niečo ma bodlo do nohy. V momete som zdvihol hlavu. Bol to bratov orol, lenže čo tu robil? Postavil som sa. "Som doma!~" zanôtil môj starší brat, hodil sa mi okolo krku a na líce mi vtisol bozk. Rýchlo som si to miesto utrel rukou a uštedril som mu poriadnu facku. "Čo to robíš?!" spýtal som sa ho nervózne. "Bozkávam svojho mladšieho bračeka, veď sme to robili, keď sme boli malí." zachichotal sa. Hej, robili sme to, kým si sa nezmenil! Prešiel mi rukou po zachnutých slzách. Pozeral som sa do zeme, nechcel som aby prišiel na to, že som plakal. Surovo som odstrčil jeho ruku zo svojej tváre.

"No poďme baliť!" vyhlásil. Zo svojej skrine vytiahol obrovský ruksak.

Všetko sme spolu zbalili, a bola to celkom aj sradna. Naposledy som sa takto zabával so svojim bratom, keď bol ešte normalny, čo bolo zhruba pred štyrmi rokmi. Do rúk mi vtisol divnú knižku. "Otvor ju až keď budeš v Lese Smrti." usmial sa na mňa.

Vo vnútri ma však stále žrala jedna otázka. "Čo sa stane, ak si neulovím patróna?" spýtal som sa ho. "Budeš v lese blúdiť, kým nezomrieš, a po smrti sa z teba stane patrón." zachichotal sa. Ja som zbledol. "Hej si v pohode?" spýtal sa ma. Sadol som si na posteľ, a on mi doniesol vodu. "Ale tebe sa to nestane." postrapatil mi vlasy.

Už už išiel odýsť z izby, lenže ja som ho zastavil. "Čo sa s tebou stalo? Prečo už nie si taký ako si bol?" Otočil sa. Jeho ľadové oči mi začali prevŕtavať dušu. Na tvári nemal žiadny výraz. Ustúpil som. Bolo to strašidelné.
"Zlatíčka! Som doma." bola to mama. Brat sa otočil a veselo išiel za mamou.

Nechápem, čo sa práve stalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akarui Akarui | E-mail | Web | 2. září 2016 v 7:45 | Reagovat

Pevne verím v to, že Haruovi sa podarí nájsť svojho patróna. Možno to síce nepôjde celkom podľa predstáv a bez komplikácií, ale snáď sa mu to podarí. Trocha by ma tiež zaujímalo, čo viedlo k zmene nálady jeho brata... *povzdych* No dúfam, že sa to čoskoro dozviem z príbehu. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama