Obssessed- Deň

27. září 2016 v 11:00 | Akira-san |  Obssessed
Ahojte
Ako sa máte?


Niekto zaklopal na dvere. Vstal som od ohňa, a podyšiel som k dverám. Pomaly som ich otvoril. Stál v nich chlap. Pozdravil sa. "Chcel by som objednávku." šeptal. Prikývol som, a on mi do ruky vtisol kúsok papiera s adresou. Odyšiel a ja som si zobral potrebné veci a odyšiel som tiež. Bez rozlúčky.

Stál som pred vysokou budovou. Patrila pravdepodobne niekomu zo strednej triedy. Vošiel som dovnútra pomocou rozbitého okna. Bola tam tma. Začal som sa porozhiadať, a v momente som dostal silnú ranu do hlavy.

Zobudil som sa v cele so železnými putami na rukách. Bola tu ukrutná zima a tma. Nemal som chuť nikoho hľadať. Schúlil som sa do klbka, a na lícach som zacítil horúce slzy. Bola to pasca, a môj život sa pravdepodobne zajtra skončí.

* * * * * *
Cez maličké okno, ktoré bolo až ukrutne vysoko, čiže som ním nemohol utiecť, prenikali do tmavej, studenej a páchnucej miestnosti jemné slnečné lúče vychádzajúceho slnka.

Dnes je ten deň, pomyslel som si. Vždy na konci roka sa z niektorých väzňov vyberú sluhovia pre najvyžšie triedy, a iní pôjdu na popravisko. Záleží na tom, aký zločin spáchali. V mysli som mal prázdno, a nemohol som spracovať ten fakt, že dnes zomriem. Bol som zločinec, to áno, a taktiež som si zaslúžil zomrieť, pretože som človek. Lenže moja rodina si to nezaslúžila. Nemohli za to, že sa tak narodili. Čím viac som o nich rozmýšlal, tým viac som cítil svoje horúce slzy, ktoré mi stekali po polozamrnutej tváry.

Do miestnosti vošiel strážnik. Síce som nechcel aby videl moju zaslzenú tvár, aj tak som zdvihol hlavu. Až nechutne sa na mňa uškŕňal. Bolo mi z neho zle. Kto sa môže tešiť z niečej smrti?
Schytil ma za golier hrubého kabáta a surovo ma postavil a sotil dopredu. Moje zmrznuté nohy ma nemohli udržať, a tak som hneď skončil na zemi. Prudko som dýchal. Nie len kvôli bolesti, ale aj kvôli stresu. Celý som bol roztrasený a zmrznutý, a nechcel som sa so svojou smrťou vôbec zmieriť. Viem, že útek by bol zbytočný, a taktiež v mojej terajšej situácií aj nemožný.
Strážnik ma musel postaviť, lebo sám by som to so želiezkami nedokázal. Bol som od neho o hlavu vyžší.
Potichu som kráčal dopredu, neopovážil som ani zakňučať.
Chodba na povrch bola príliž dlhá, a mňa začali strašne bolieť moje zmrznuté nohy. Občas som mal pocit, že ani strážnik, ktorý ma vkuse tlačil dopredu, nevedel kam ideme.

Denné svetlo ma na chvíľu oslepilo, a ja som sa bál pohnúť, nechcel som totiž znovu spadnúť.
Po tom ako si moje oči zvykli na svetlo, uvidel som všetkých, ktorých išli so mnou súdiť, nastúpených v rade. Strážnik ma donútil postaviť sa vedľa posledného, a to preto že som sa bránil. "BRAČEK!" začul som známy hlas. Pozrel som sa na dav, z ktorého sa ten hlas ozval. Stála tam. "Povedz MU, nech sa postará o rodinu!" zakričal som na ňu. Rozplakala sa, a chcela podýsť ku mne, ale strážnici ju odohnali. Jej plač mi trhal ušné bubienky. Nechcem umrieť!

Na pódium podyšiel nejaký predseda. Otvoril zápisník a podyšiel bližšie k mikrofónu a začal hovoriť mená.
"Josiph Mikovash, vek 67 rokov, odsúdený k poprave." začal.
"Maria Hchanvhova, vek 9 rokov, odsúdená k služobníctvu." a takto pokračoval.

Prešlo veľa mien, a veľa odsúdení k popravám. Ako to môžu urobiť? Ako ich všetkých môžu zabiť?

Prečo sa to pýtaš práve ty?

"Nagisa", srdce sa mi prudko rozbúšilo. Je to tu, môj koniec. "Nagisa bez priezvyska, vek 16 rokov, odsúdený k.....!" to posledné slovo mi roztrhlo dušu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | E-mail | Web | 27. září 2016 v 15:42 | Reagovat

Odsúdený k čomu?   A komu ma povedať aby sa postaral o rodinu? xD ako zacinam byt confused ale mam rada takéto napinave časti...  
Prosim daj mi vedieť keď bude next part :)) dakujem xx

2 Akarui Akarui | E-mail | Web | 2. října 2016 v 8:47 | Reagovat

Pane bože, ako si to mohla utrhnúť v takomto niečom? Dúfam, že ďalšia kapitola tu bude čo najskôr.. mimom iné, veľmi pekne píšeš, ale dávala by som si pozor na preklepy a gramatiku, nie je vyžší ale vyšší, napríklad. Neber si to nijako zle, možno to bol len preklep. :)

3 Saki-chan Saki-chan | 4. října 2016 v 13:57 | Reagovat

Skrývala kapitola. Kedy bude ďalšia? :-)

4 Saki-chan Saki-chan | 4. října 2016 v 13:58 | Reagovat

[3]: *skvelá

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama