Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!~6

20. června 2016 v 15:05 | Akira-san |  Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!
Ahoj.
Tak s malým opozdením vám prinášam nový kapitolu príbehu Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím! Píšem zatiaľ iba toto, lebo sa neviem pohnúť s ostatnými príbehmi. Dúfam, že si túto kapitolu užijete :-)







Upozornenie: Shounen-Ai (prípadne yaoi)

6.Kapitola
~Kazumiho obrovský dom~

"Nevedel som čo je s tebou." Takže sa o mňa bál? Nevedel som čo mám v danej situácií urobiť. Podyšiel som k nemu. "Uhm... Vieš, ten piatok. Vážne ma to mrzí. Ja... Ja som to nechcel urobiť. Ja..." vetu som nedokončil, lebo Kazumi sa postavil. Podyšiel ku mne tak blízko, že sa ma až dotýkal. Nikdy som si nevšimol, že som od neho o dákych 20 cenťákov vyžší. Zaboril si hlavu do môjho trička. Nič nepovedal a my sme tam len tak stáli.

*Izumo*

Bol som odprevadiť Kazumiho za "temné uličky" v ktorých sa minule stratil. A teraz som hodil v kruhu a rozmýšlal som čo sa to vlastne stalo. Neviem čo mám robiť. Nikdy sa ni nič takého nestalo. "Č..č..č...čo ak s..s..som do neho zamilovaný?" vyhrkol som. Ale obaja sme muži. "To je divné divné divné divné!" Chodenie do kruhu nič nezlepšovalo. Skôr som bol čím ďalej tým viac nervoznejší. Čo ak on necíti to isté? Odišiel som do kúpeľne. Chvíľu som sa na seba pozeral. "Preboha! Čo som snáď.....?!"
Ležal som na posteli. Pozrel som si dáke porno ale nepomohlo to. Nemohol som prestať myslieť na Kazumiho. "Preboha! Mne už vážne šije! Toto sa vôbec nedeje! Je to len dáky zlý sen!" chytil som hlavu do svojích rúk. Čo sa to so mnou deje?

Ráno som sa rozhodol ísť do školy. Možno vôbec Kazumiho nemilujem. Pravdepodobne si to len namýšľam. Problém vyriešený!

Kazumi neprišiel do školy. "Kde je Kazumi?" spýtal som sa Sabura- chalana, ktorý je Kazumiho najlepší kámoš.
"Eh?! On je doma. Je chorý."
"Hm..Dík."
"To je divné. Od kedy sa zaujíma niekto ako ty o niekoho ako je Kazumi? ",potmehúcky sa na mňa pozrel,"Zamiloval si sa do neho?" Srdce mi začalo prudko biť, začalo sa mi ťažko dýchať a tvár mi celá zčervenela. "Ehm..." čo sa to so mnou deje?! "Nie! Jasné že nie! Nie som na chlapcov. Ako by som aj mohol byť, keď ma vkuse obklopujú dievčatá? " usmial som sa. "Veď ako inak, najobľúbenejší chalan triedy." zavrčal na mňa Saburo. To ma až tak netrápilo. Trápilo ma skôr to, čo sa so mnou deje. Je to divné!

Stál som pred obrovským domom. Rozmýšlal som, či som si nesplietol ulicu. Prišiel som navštíviť Kazumiho. Pred vchodom bola nejaká žene. "Prepáčte!",zakričal som na ňu," Býva tu Kazumi Yuuya?" Prikývla a otvorila mi dvere. "Vitajte v sídle rodiny Yuuya, prajete si niečo?" spýtala sa ma. "Ehm...mh... Prišiel som pozrieť Kazumiho. " zamrmlal som. "Ste kamarát pána Kazumiho?" bola nejak príliž zdvorilá. "Dá sa to tak nejak pomenovať." zasmial som sa.

Ich dom bol obrovský nie len z vonku, ale aj z vnútra. Mali obrovský dvor, na ktorom boli dva bazény a veľká terasa, saunu, dve vírivky a vnútorné bazény, kopu izieb, obrovskú kuchyňu (ako v reštaurácií) a mnoho iného.
So slúžkou, ako som vydedukoval, lebo v obleku podobnom tomu jej behalo po dome asi 10 rovnakých, sme stáli pred dverami do Kazumiho izby. Vzorne som sa poďakoval a vošiel som do izby. Izba bola celkom nudná, žiadne plagáty, ani obrazy. Boli tam len dva stolíky, zopár poličiek, posteľ a jedno vrece na sedenie. Farba bola modrá. Vždy som chcel mať takú izbu, okrem toho že by som ju trochu vyzdobil.
Všetky okná boli pootvárané a zakryté. Podyšiel som k posteli. Pozrel som na spiaceho Kazumiho. Mal tak červenú tváričku. Roztomilý! "Ka...Kazumi?" potriasol som ním.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Saša Saša | 20. června 2016 v 20:13 | Reagovat

Milé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama