Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!~5

9. června 2016 v 18:02 | Akira-san |  Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!
Ahoj. Tak po dlhom čase som zase tu s novou kapitulou príbehu Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím. Dúfam, že si túto kapitolu užijete :-)




Upozornenie: Shounen-ai(pripadne yaoi)

5. Kapitola
~Ja a moja neviditeľnosť~


Naposledy som sa nadýchol vôňe Izumovho bytu. Obul som si topánky. Boli presne na tom istom mieste kde som ich včera nechal. Skontroloval som či mám všetko, a otvoril som dvere. Ovial ma studený vzduch z chodby. Vyšiel som z Izumovho bytu. Z očí mi začali znovu tiecť slzy.
Prepáč.

*Kazumi*

Neukázal sa v škole. Dnes ráno sa Izumo neukázal v škole. Možno sa mu v pondelok zle stáva, a možno príde až na druhú hodinu. A možno vôbec nepríde do školy.
On ťa už nikdy nechce vidiet Kazumi.
Cez prestávku sa ku mne zhrkli všetky dievčatá a kládly mi rôzne otázky typu: Boli ste u Izu-senpaia? Ako to vyzerá u Izu-senpaia? a podobne. Všetky otázky som im zodpovedal. "A prespal si u neho?" spýtalo sa jedno dievča. Zovrelo mi hrdlo a v prstoch som mal nepríjemné mravčenie. Do tváre sa mi nahrnula červeň. "Ehm...No...", usmial som sa,"Nie. Prečo?" Klamal som. Ani som u neho prespať nechcel. Trochu mi prišlo zle zo spomienky na ten večer.
Ani na druhú hodinu neprišiel. Začal som sa trochu obávať, že sa mu niečo stalo.
On ťa nechce vidieť Kazumi.
Prezentoval som náš projekt bez neho. Nikto mi nevenoval ani chvíľku pozornosti. Vedel som to. Vedel som, že sa mi nikto nebude venovať. "Ďalší." učiteľ dokonca zabudol na to že prezentujem. "Pre...prepáčte. Ja ešte prezentujem." ozval som sa. "Kazumi-kun ty tu od kedy stojíš?" spýtal sa ma učiteľ. "No už pekne dlho."
Bol som na to zvyknutý.


Rozhodol som sa, že po vyučovaní pôjdem Izuma pozrieť. Bolo ešte vidno, skôr som sa obával ako sa dostanem domov. Prespať znovu u neho? NIKDY!
Pršalo a ja som nemal dáždnik. Cítil som sa ako zmoknutý pes. Pred bytovkou kde býva Izumo, ma oblialo auto. Sakra, povedal som si, toto je snáď ten najhorší deň aký som kedy zažil. Taktiež som prehľadal celú bytovku, lebo som zabudol v ktorom byte býva Izumo.
"Konečne." celý zadýchaný som stál pred dverami do Izumovho bytu. Dvere sa zrazu otvorili. Stál v nich Izumo s obrovskými kruhmy pod očami. "Neočakával som ťa Kazumi." povedal chrapľavým hlasom. Bóže, veď vyzerá ako keby ho prešlo auto a potom ako keby bol na nejakej tažkej odvykačke. "Ah...Uhm..." bol som celý červený. "Poď ďalej." Spravil som krok do predu, šmykla sa mi noha a ja som skončil na zemi. Au, môj zadok! Izumo mi podal ruku, lenže ja som ju surovo odbil a postavil som sa sám.
Topánky vyseli na radiatore, ktorý príjemne hrial. Opieral som sa o neho chrbtom, aby sa mi trocha vysušila uniforma. V rukách som zvieral džús a na hlave som mal uterák. Nechcel som žiadne Izumove oblečenie.

*Izumo*

Ponúkal som mu suché oblečenie, ale odmietol. Bol chladný, ale ja sa mu vôbec nečudujem. Kebyže mne niekto spraví to isté čo som ja spravil jemu, nikdy by som sa s tým daným človekom už nestretol. Pamätám si na jeho nahé telo zvierajúce sa pod tým mojim, jeho červeň v lícach, jeho slzy a naše spoločné teplo. Preboha Izumo spamätaj sa! Nemôžeš takto rozmýšlať o niekom komu si tým fakt ublížil. Keď on vyzerá ako ženská. "A prečo si sem prišiel?" prerušil som hrobové ticho a dravé myšlienky v mojej hlave. Hlavu odvrátil odomňa. "Nevedel som čo je s tebou." Takže sa o mňa bál? Nevedel som čo mám v danej situácií urobiť. Podyšiel som k nemu. "Uhm... Vieš, ten piatok. Vážne ma to mrzí. Ja... Ja som to nechcel urobiť. Ja..." vetu som nedokončil, lebo Kazumi sa postavil. Podyšiel ku mne tak blízko, že sa ma až dotýkal. Nikdy som si nevšimol, že som od neho o dákych 20 cenťákov vyžší. Zaboril si hlavu do môjho trička. Nič nepovedal a my sme tam len tak stáli.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Saša Saša | 15. června 2016 v 15:46 | Reagovat

Milé :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama