Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!~4

13. května 2016 v 19:12 | Akira-san |  Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!
Ahojte! Už som tu na blogu nebola pekný mesiac (zajtra to bude presne mesiac). Ako vidíte, dala som si menšiu dovolenku. Áno, áno. Sľúbila som, že pobehám SB-čka, čo sa zatiaľ nestalo. Ale nebojte, ja to spravím. Možno nie dnes, možno nie zajtra, možno ani o mesiac, ale raz áno. Ešte neviem kedy, ale sľubujem, že sa rad tak stane.
No máme tu v poradí štvrtú kapitolu Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím! Dúfam, že sa vám bude páčiť.









Upozornenie: Shounen-ai(pripadne yaoi)

4. Kapitola
~List~

*Izumo*
Všetko sa zohralo tak rýchlo, že som ani nestíhal vnímať situáciu. Ocitol som sa na gauči a podomnou sa zvieralo jemné Kazumiho telo. Konal som bez rozmyslu, ako keby som to nebol ja. Jediné čo ovládalo moje telo, bola neukrutná túžba získať Kazumiho. Jeho dievčenská tvár je tak rozhošná. Dievčenská duša uväznená v mužskom tele. Postupoval som ďalej a ďalej. Nedokázal som sa zastaviť. Túžba nadomnou vyhrala. Po chvíli som prišiel k svojim zmyslom. Pozrel som sa na nahého Kazumiho. Jeho tvár bola celá od sĺz. Čo som mu to preboha urobil?

*Kazumi*

Hlavu a telo som mal v jednom ohni. Nechápal som čo sa stalo. Prebehlo to tak rýchlo a ja som okamžite zaspal.
Zobudil som sa v mäkkej posteli. Bolo tu ukrutné ticho. Do hlavy sa mi nahrnuli spomienky zo včerajšieho večera. Hlavne tie, mnou označené, nechutné spomienky. Pokrútil som hlavou v snahe vypustiť tie spomienky. Voňal som. Izumo ma musel umyť. Tvár sa mi zkrivila hneď ako som si na neho spomenul. Čo spravil včera mi ho znechutilo. Nečakal som to od neho. Milujem ho, pomyslel som si a hlavu som si zaboril do vankúša. Plakal som. Nevedel som prečo. Preto čo spravil včera, či pretože som sa zamiloval do muža. "Som slaboch." povedal som cez slzy. Chvíľu som ešte ležal v posteli. Keď som sa aspoň trošku upokojil, vstal som z postele a išiel som sa prezliecť. Pyžamo, ktoré mi dal Izumo, mi bolo dva-krát väčšie ako moje. Voňalo po ňom.
Svoje veci som našiel na gauči v obývačke spojenej s kuchyňou. Bol to ten istý gauč. Izumo ho musel vyčistiť, lebo sa na ňom už nenachádzali žiadne zvyšky po včerajšom Izumovom napadnutí. Tričko, ktoré to včera všetko spôsobilo, už nebolo od džúsu. Bolo pekne vypraté, suché a voňavé. Preziekol som sa. Pod hŕbou môjho oblečenia som našiel list. Bol od Izuma.

Ak si hladný, môžeš si zobrať niečo z chladničky. Nechal som ti kľúče od bytu, sú na kuchynskom stole. Projekt zober ty, ja by som ho v pondelok zabudol.Vieš, pre istotu. Prepáč mi čo sa včera stalo, nechcel som to urobiť. Fakt ma to mrzí. Teraz to musí byť pre teba trauma. Najradšej by som sa tak strašne zbil za to aký som idiot. Nemám odvahu sa s tebou porozprávať medzi štyrmi očami. Len chcem aby si vedel, že ma to vážne mrzí. A aj keď ma budeš z duše nenávidieť, ja ta budem vždy mať rád.

Z očí mi znovu tiekli slzy. Prečo som taký slabý?! Srdce mi pukalo z toho čo napísal. Ale myslím, že mu nedokážem odpustiť za to čo sa stalo. Za to čo mi urobil. Ale zase je to môj jediný kamarát. A milujem ho. Bolesť ma trhala na dve strany. Budem potrebovať viac času, aby som sa spamätal.
Zjedol som zopár ryžových chlebíčkov s nátierkou a troškou zeleniny. Premýšlal som o ňom a o mne. Donútil som sa nesnívať o všetkých možných romantických situáciách. Potom čo som dojedol som umyl riad a pekne po sebe poupratoval.
Naposledy som sa nadýchol vôňe Izumovho bytu. Obul som si topánky. Boli presne na tom istom mieste kde som ich včera nechal. Skontroloval som či mám všetko, a otvoril som dvere. Ovial ma studený vzduch z chodby. Vyšiel som z Izumovho bytu. Z očí mi začali znovu tiecť slzy.
Prepáč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sumiya Sumiya | E-mail | Web | 14. května 2016 v 13:53 | Reagovat

To je tak pěkné.... doufám, že další díl přibude co nejdřív ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama