Dark Changes- Epilóg

18. března 2016 v 15:18 | Akira-san |  Dark Changes

Ahojte!

Tak, najprv pôjdem na to dôležité:
!!! BLOG SA POZASTAVUJE DO 7.4!!!
Prečo? Mám testovanie 9 a talentovky. Ešte som sa vôbec neučila, čiže asi tak. Chcela som vám to povedať skôr, no tento týždeň sme mali fúru písomniek. SB-čka ponavštevujem po 6.4 (dátum testovania 9).

Ďakujem za pochopenie

A teraz späť k Dark Changes. Túto kapitolu som napísala dávno, no nezverejnila som ju z dôvodu písomiek. Je tu veľké finále a ja dúfam, že sa vám to bude páčiť. Prosím do komentov vaše názory, oblúbené postavy a všeličo podobné.









Epilóg

*Akira*

Stála som pri otvorenom okne. Do vlasov mi vial príjemný vietor. Bolo ráno, a slnko sa začalo jemne kotúľať k západu. Z kuchyne sa ozýval detský smiech. Pousmiala som sa. Odtrhla som oči od scernárie za oknom a popravila som veľkú posteľ. Bol čas na raňajky s mojou rodinou. Obliekla som si jednoduché modré šaty, pár minút som venovala kúpeľni a konečne som došla do kuchyne. Haku práve dával jesť nášmu štvoročnému synovi. To bol zdroj toho detského smiechu. Rada sa pozerám na Hakua ako sa stará o malého. Je to tak roztomilé. "Mama!" rozbehol sa ku mne. Zobrala som ho na ruky a venovala som mu bozk na líce. "Dobré ránko." povedal Haku a pobozkal ma. Ruky mal celé od masla. "Dobré ránko." usmiala som sa na neho. Vstal skôr aby mi prichystal raňajky. Haku je strašný kuchár, verte mi. Po smrti Mogayi sa Haku stal kráľom Sakuzenov. Už to je pekných 10 rokov. Od vtedy je to tu všetko farebné. Domy, stromy a všetko iné. Nemali sme tu autá, elektroniky áno, ale namiesto áut sa stále používali kone. Celá pevnosť sa presťahovala z nebies znovu na zem. Všetko bolo takto ľahšie. Premena z ľudí na Sakuzena bola prísne zakázaná, a ja som bola jedna z posledných ľudí, ktorí boli premenení.
Viedla som malého do škôlky. Celý tento deň mám taký divný pocit. Cestou som stretla Nami. "Akira? Pôjdeme dnes spolu na hranice? Mám taký divný pocit, že tam mám dnes byť." povedala. Presne ten istý pocit som mala aj ja. "Hej.",prikývla som,"Len zavediem malého do škôlky."
Obidve sme mali kone. Ja havranieho a ona gaštanového. "Ako sa máš?" spýtala som sa jej. "Dá sa." povedala. Cesta nám prešla rýchlo. Pamätám si ako Haku zachránil mne a Nami život. Jazvu od meča stále mám na hrudi. Zosadli sme a kone uviazali o vysoký smrek. Chvíľu sme kráčali po svojich. Zrazu Nami zastala. Bola tam postava, ktorá sa skláňala nad mojim a Naminim hrobom. Áno zomreli sme, ja dokonca dvakrát, ale Haku nás zachránil. I keď nám dal večný život po ktorom sme ani jedna netúžila. Postava sa zdvihla. Bola fakt vysoká. Nami sa rozbehla a objala ju. Plakala. Mňa zalialo obrovské šťastie. Usmiala som sa. "Konečne sa znovu stretávame Yuki."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Akarui Akarui | E-mail | Web | 20. března 2016 v 17:44 | Reagovat

Parádny koniec, som rada, že to skončilo takto dobre a nakoniec všetky hlavné postavy prežili. :) Teším sa na ďalšie poviedky, ktoré sa objavia a držím palčeky  pri Monitore a tiež aj pri talentovkách, určite to zvládneš.  :)

2 Saša Saša | 20. března 2016 v 19:28 | Reagovat

Skvelý koniec, som rada, že štastný. Držím palce pri testovaní a talentovkách.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama