Dark Changes-14

25. ledna 2016 v 14:51 | Akira-san |  Dark Changes
Ohayo minna! Tak máme tu 14. Kapitolu Dark Changes. 13. Kapitola bola schválne vynechaná.



Kapitola 14

*Nami*

Otvorila som oči a sťažka vydýchla.
,,Huh?" poobzerala som sa a zrazu ma niečo objalo. Zistila som, že to "niečo", je Yuki, ktorá mi drvila plecia. Objatie som jej opätovala a do očí sa mi začali tisnúť slzy. Už len nájsť Akiru a všetko bude v poriadku.
,,Nami… bála som sa o teba," šepkala.
,,A-aj ja." hlas sa mi triasol, asi od zimy.
,,Aké prekrásne stretnutie. Môžeme sa pridať?" obe sme sa otočili a pozreli sa na ženu, vedľa ktorej stála Akira.
,,Akira!" vykríkla som.
,,Akira, prosím, vráťme sa!" zakričala na ňu Yuki a ona zdvihla pohľad. Ten pohľad… nič som z neho necítila. Bol bez emócii.
,,Ty!" ukázala som na ňu. ,,Čo si jej spravila!?"
,,Nič, dušička, len som ju trochu upravila. Ľudia sú nedokonalí, tak som ju vylepšila a teraz je dokonalá a nič ju nezmení."
,,Ale je to naša kamarátka!" vykríkla Yuki a zaťala ruky v päste.
,,Aj keby bola monštrum, aj keby nás chcela zabiť… je stále naša kamarátka!" zakričala som na celú tmavú miestnosť, kde sme boli.
Akire vytiekol z oka potok sĺz, no inak sa nehýbala.
,,Vážne? Dobre, Akira, zlatíčko, zabi ich!" prikázala jej a Akira sa proti nám rozbehla. Silno ma kopla do hrude a ja som narazila do kamennej steny. Vykašľala som krv.
,,Nami!" chcela sa za mnou rozbehnúť Yuki, no Akira ju chytila pod krkom. Sťažka som sa postavila a hodila sa rovno do Akiry, ktorá spadla na zem.
,,V poriadku?" pomohla som Yuki na nohy.
,,Hej." prikývla.
Akira sa zdvihla a v ruke držala kopiju, ktorú vyhrabla kto vie skade.
V tej chvíli, keď som bola pri nej, prudko ňou švihla a porezala mi celú ruku.
,,Hovorím ti, zabi ich!" povedala nahnevane žena a ja som zaškrípala zubami. Strelila som Akire do nohy, no ani to ju nezastavilo v tom, aby šla ďalej.
,,Hej, Yuki, mali by sme jej tú kopiju nejakým zázrakom," vystrelila som znovu a uhla sa jej meču, rovnako, ako Yuki. ,,vziať." aj Yuki vystrelila.
,,Hej, ale neviem, ako." prikývla. Obidve sme cúvli, keď sa k nám Akira približovala. Na nerovnom, kamenistom povrchu som sa potkýnala, o každý kameň.
,,Ua!" dostala zo seba Yuki, keď sa potkla a sadla na zem. Akira využila príležitosť a doslova ten meč hodila.
,,Pozor, Yuki!" v hrudi som zacítila obrovský tlak. Vykašľala som krv a pozrela sa na kopiju zabudnutú v mojom tele. Otočila som sa na Yuki a krátko sa na ňu usmiala a spadla som na zem.
,,Nami! Ty si tak hlúpa! Prečo si to spravila!?" kričala na mňa a ja som sa usmiala.
,,J-je t-to pro-sté… nechcem a-a-by si umrela." povedala som namáhavo a chytila som kopiju do ruky. Silno som ním trhla a vykríkla do bolesti.
,,N-na. Zachráň Akiru."
,,Ale ty… čo ak ty… veď ty…" po lícach jej stiekli slzy.
,,V-vždy si m-ma och-raňovala t-tak som ti t-ten d-dlh mus-ela spl-atiť. A prosím od-kaž to aj Akire." nadýchla som sa a a o očí mi vytiekli slzy. ,,Ži. A ži aj z-za mňa. Choď v-vpriamene a n-nikdy s-si nemysli, že je t-tvoj živ-ot menejcenný. Dobre? Nevzdáva-j sa." usmiala som sa. ,,N-nechcem zom-rieť. Ch-chcem byť s mamou, ocom, s tebou, A-Akirou. Ch-chcem b-byť s t-tými, ktorých milu-jem, ale a-ak mám kvô-li n-nim zomrieť, je mi jedno. B-budem na te-na dávať pozor, Yuki." pevne ma objala a ja som sa snažila objatie opätovať.
,,Ne prosím! Zostaň tu! Prosím! Urobím čokoľvek, len prosím!!!"
,,Ďakujem ti, za všetko, Yuki." zašepkala som a vydýchla.
,,Nami!" počula som posledný výkrik.
,,Žite aj za mňa, moji milovaní."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saša Saša | 26. ledna 2016 v 15:52 | Reagovat

Bude vôbec 13. kapitola? Inak, poriadne smutná časť. :

2 Akarui Akarui | E-mail | Web | 18. února 2016 v 9:19 | Reagovat

13. je nešťastné číslo, takže chápem, že ste ju vynechali. Každopádne aj táto kapitola má teda riadne čo do seba.. Hkavne ten konirc.. :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama