Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!~1

23. listopadu 2015 v 20:07 | Akira-san |  Kráčaj potichu, lebo ja ešte spím!
Máme tu nový príbeh, milovníci Shounen-Ai príbehov sem! Viac menej, toto je môj prvý Shounen-Ai (prípadne Yaoi) príbeh. Dúfam že sa vám bude páčiť. Je to najdlhšia kapitola v histórií blogu- predbehla aj 7. Kapitolu Dark Changes

Upozornenie: Shōnen-ai (láska medzi chlapcami)


1.Kapitola
~Je celkom roztomilý~

*Kazumi*
Ležal som na posteli, a rozmýšlaľ som. Bol piatok, normálny deň, ako vždy. Vzdychol som si. Obrátil som sa na bok. "Kazumi, vstávaj! Prídeš neskoro do školy." mama mi zabúchala na dvere. Škola, miesto ktorému by som sa najradšej vyhol obrovskou okľukou. Pomaly som sa zdvihol z postele, a išiel som sa prezliecť. Lenivo som sa poobliekal, a nasledovaly raňajky, po nich kúpeľňa, a hurá do školy.
Prišiel som na čas, ako vždy. Znovu si ku mne sadne Saburo-kun, ako vždy. Zazvonilo na hodinu a Sabura ešte nikde. Nebol tu ani ON. "Kto chýba?" spýtal sa učiteľ. "Chýba Saburo a Izu..." začalo jedno dievča, keď do triedy niekto vstúpil. Bol to on, Izumo-senpai. Izumo kráčal po triede, a smeroval ku mne. Začalo mi divoko biť srdce. Čo ak si ku mne sadne?

*Izumo*
Hľadal som si nejaké to voľne miesto. Videl som samé voľné miesta pri dievčatách. Nemal som chut rozoštvať proti sebe všetky dievčatá, tomu sa hovorí ťažký živoť najoblúbenejšieho chalana v triede. Otrávene som si vzdychol. Moje zvedavé oči veselo pobehovali po triede. Vtom sa ako paralizované zastavili, a našli voľné miesto pri chlapcovi. S radosťou som sa rozbehol k nemu. Nepýtal som sa či má voľné, len tak som si sadol. Z pleca som zhodil školskú tašku, a začal som v nej kutrať. Sakra nemám učebnicu! "E..t..t...o..!"obrátil som sa s prostbou na môjho spolusediaceho. Sakra zabudol som jeho meno! Čiernovlások sa na mňa otočil. Prvý krát som sa mu pozrel do jeho belasých očí. Boli tak krásne. Po sekunde s červeňou v tvári odvrátil zrak. "Máš učebnicu? " usmial som sa. "H..hai!" odpovedal mi ešte viac červený ako predtým. Je celkom roztomilý.

*Kazumi*
Mal som pocit že za chvíľu prasknem. Nemohol som sa prestať červenať. Prečo si vybral práve miesto pri mne? Možno ho predsalen priťahujem. Túto teóriu som v momente hodil za hlavu. Je nemožné, aby sa chlapec ako on zamiloval do chlapca. Obrátil som sa do triedy. Všimol som si, že všetky dievčatá na mňa hnusne pozerajú. "Za domácu úlohu spravíte projekt vo dvojici do pondelka." povedal. Ja som v momente zamrzol. Sabura tu nie je, a ja nemam s kým byť vo dvojici. "Tak to vyzerá, že robím projekt s tebou." zasmial sa Izumo. Horel som červeňou. Jeho hlas je taký zamatovo krásny. "Un..." zamumlal som nesmelo. "Teším sa na našu spoluprácu." pobúchal ma po pleci. "Hodina sa skončila." povedal učiteľ.

*Izumo*
Uvidel som ho v rohu šatne. "Izumo? Čo si zahráme?" povedal Masashi. "Hmm... Čo by si si chcel zahrať, Kazumi-kun?" spýtal som sa ho. "B...basket." povedal nesmelo. Uvidel som tú roztomilú červeň v jeho tvári. "Tak Masashi zahráme si basket." usmial som sa.
Všetci odišli len ja a Kazumi sme tu zostali. "Kazumi-kun?" spýtal som sa ho vážne. Zvihol tvár a pozrel sa. "Môžem hrať s tebou v týme?" spýtal som sa ho. Prikývol a jeho vlasy mu znovu začali zakrývať tvár.
Hluk preťal hlasitý zvuk učiteľovej píšťaľky. "Tak chlapi! Vyberte kapitánov a rozdeľte sa do týmov." povedal telocvikár. Pravdaže som bol jeden z kapitánov. Očami som prebehoval po chalanoch stojacich v rade.

*Kazumi*
Zvedavosť, že ským skončím v týme, ma premohla, a ja som zdvihol hlavu. Izumo-senpai sa na mňa milo usmieval, zatiaľ čo si vyberal druhý kapitán členov do jeho týmu. Na rade bol Izumo-senpai. "Kazumi-kun a Masashi." povedal s podlým úsmevom. Netušil som, čo má zaľubom, no bol som rád že ma k sebe vybral. Ostasný členovia nášho týmu frflali a zazerali na mňa. Hra sa začala, a Izumo-senpai dostal loptu. Bol som najbližie ku košu, no bolo tu veľa protivníkov. V tom mi Izumo-senpai hodil basketballovú loptu. Nemotorne som ju chytil. "Tak toto dopadne." hovorili moji spoluhráči, a protivníci sa na mňa dravo vrhli. S ľahkosťou som im ušiel, otočil som sa, vyskočil a konečne, zasmečoval priamo do koša. Začul som za sebou potlesk. Pravá hra sa len začína., uškrnul som sa.
Vyhrávali sme 30:6 a zostávalo posledných 5 minút do konca, pretože vždy telocvičnu opúštame 5 minút pred zvonením. Znovu som od Izuma dostal loptu. Dribloval som, a zvuk lopty narážajúcej o podlahu sa mi vlieval do uší. Rozbehol som sa proti protivníkom. Znovu som sa im vyhol. Moje nohy sa radostne odlepili od zeme, pripravil som sa na smeč, keď v tom sa pri mne objavil jeden protivník. Ja som hodil loptu, no on ju odrazil a silno ma sotil. Ja som padol na zem a bolestivo som sa odkotuľal do rohu. Cítil som ako mi začali brnieť prsty. Svet sa premenil na rôznofarebnú hmlu, ktorá sa premenila na temnú bezodnú dieru. "Kazumi!" začul som v dialke Izumov hlas.

*Izumo*
Kazumi sa nehýbal. Chalan čo ho sotil nám dal kôš, no mňa to vôbec nezaujímalo. Podišiel som ku Kazumimu. Mal zavreté oči. "Kazumi?" oslovil som ho. Neodpovedal mi. Jemne som sa ho dotkol. Stále nič. Moje obavy vyvrcholili. Zobral som ho do náručia. "Kazumi! Kazumi, preber sa!" mykal som ním. Telocvikár a moji spoluhráči okamžite pribehli. "Dýcha? Má pulz?" spýtal sa telocvikár. Prikývol som. "Dones vodu." povedal telocvikár Masashimu. Zazrel som chalana, ktorý sotil Kazumiho. Jemne som ho položil na studenú podlahu, a nahnevane som sa rozbehol. "Si ty idiot?!" zvrieskol som na neho. "Čo sa len tomu slabochovi može stať?" povedal s úškrnom. Rozzúrene som mu vrazil päsťou do nosa.Chalan sa zatackal a z jehl nosa začala tiecť krv. "Ty idiot!" rozzúrene na mňa zazrel. Ja som ho odignoroval, a podišlel som znovu k bezvládnemu Kazumimu. Mal tak krásne nežnú tvár. Otvoril oči a ja som sa zľakol. "Kazumi si v poriadku?" spýtal sa ho telocvikár. On len prikývol a posnažil sa posadiť, no ja som ho zatlačil speť na podlahu. "Lež." usmial som sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sumiya Sumiya | E-mail | Web | 24. listopadu 2015 v 0:47 | Reagovat

Aaaah~ *nosebleed* to je.... je to úžasný! Jestli budeš pokračovat v psaní shonen ai/yaoi, máš zaručeno, že budu komentovat! ^^ Těšim se na další kapitolu!!!

2 Akira-san Akira-san | 24. listopadu 2015 v 14:26 | Reagovat

[1]: Ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama