Dark Changes-2

11. října 2015 v 13:43 | Akira-san |  Dark Changes
Máme tu druhú kapitolu Dark Changes- spoločného príbehu s blogom Yuki a Nami (viď. Oblíbené odkazy). Túto kapitolu som písala ja, dúfam že sa vám bude páčiť.


Kapitola 2.

*Akira*

Zobudila som sa v strede čierno čiernej noci, na to, že mi treba na záchod. Nechcela som nikoho z chaty budiť, a tak som si stále hovorila že to musím vydržať. Po 20 minútach presviedčania som sa postavila z teplej postele, a išla som na záchod. Som fakt štastná že záchody na tejto chate vyzerajú ako záchody. Nie ako na chatách zo základky, tie skôr vyzerali ako diera do zeme.

Zatvorila som dvere od kúpeľne, a jemne som stiskla kľučku. Pomaly som kráčala speť na izbu. Moje kroky mi pripadali tak hlučné. Všade bolo ukrutné ticho. Po špičkách som došla až pred dvere od mojej izby. V tom sa ozvalo zavytie, ktoré mi takmer popraskalo uši. Bol to snáď výkrik do tmy alebo len zvolávanie svojho druhu? Toto zavytie mi však nepripomínalo vytie vlka. Bolo až príliž úbohé, ako keby vyla príšera. Mala som pocit že ma niekto sleduje. Srdce sa mi divoko robúchalo. Rýchlo som vstúpila do izby a zavrela dvere. Ponáhľala som sa pod perinu do tepla. Ozvalo sa ďalšie zavytie a za ním znova a znova. Bola som vystrašená z neviem akého dôvodu. Chcela som už zaspať, nech už nepočujem to strašné zavýjanie. Vtom to prestalo. Začula som hlasy, spev. Bol hlasný, no nikoho by nezobudil. Nebolo to škriekanie naopak, bolo to celkom pekné, no predsalen strašidelné. Mesiac tak žiarivo svietil. Chvíľu som mu načúvala. Podyšla som k oknu aby som ho viac počula. Uvidela som dosť hrôzostrašný úkaz. Po oblohe za sebou pochodovali čiernobiele bábiky. Pomaly som sa vzdialila od okna. "Yuki, Yuki! Zobuť sa!" potichu som šeptala. "Čo chceš?!" spýtala sa rozospato Yuki zatiaľ čo som ja budila Nami. "Niečo zlé sa deje." ukázala som na okno. "To sa ti len zdá." povedala a znovu zaspala. Vtom sa k nášmu oknu priblížila jedna bábika. Jamky po očiach mala prádzne a tiekli z nich krvavé slzy. Spievajúca bábika naklonila hlavu a do okna hodila dlhý nôž. Okno sa rozbilo a ja som vykríkla. Yuki a Nami rýchlo zdvihli hlavy. Bábika sa ku mne začala približovať. Yuki a Nami sa zdvihli z postele, schytili ma a vyšli sme z izby. "Čo to do kelu...?!" začala Nami, keď cez dvere preletel nôž a pristál v stene. Všetky tri sme sa na pozreli na seba. Každá sme otvorili dvere do inej izby aby sme pomohli našim spolužiakom. Otvorila som dvere do dievčenskej izby. Boli tam asi tri bábiky ktoré jedli moje mŕtve spolužiačky. Z úst im tiekly prúdy krvy. "Ach bože." zamumlala som a rýchlo som zavrela dvere. "Oni nechcú vstávať." vykríkla Yuki z vedľajšej chlapčenskej izby. Hneď som jej zbehla na pomoc. "Vstávajte vy idioti!!!" zrúkla som a začala som ich zhadzovať z postele. Keď sme pobudili všetkých začali sme utekať do lesa. Šprintovala som ako najviac som vedela. Zastala som. Všade okolo mňa bola tma a ja som kvôli vysokým stromom nedovidela na oblohu. Nikoho som nepočula. "Yuki?" šepla som. Odpovedou mi bolo hrobové ticho. "Yuki." zakričala som. Skúšala som to stále, no nikto mi neodpovedal. Zrazu som začula kroky. "Yu..?!" niekto mi zapchal ústa pred tým ako som to stihla dopovedať. Útočník mi začal zavezovať ruky špagátom. Metala som sa. Pustil mi ústa a ja som vykríkla. Za to mi útočník uštedril poriadnu ranu na dobrú noc.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Pomsta Pomsta | 11. října 2015 v 15:54 | Reagovat

Wow. O_O
Napínavé konce ako vždy Akira.

2 Saša Saša | 11. října 2015 v 15:55 | Reagovat

Skvelé. Len pokračuj ďalej. Zaujalo ma to :-D :-P
Už nesmieš prestať. Dorobte to do konca :-) . 👍🏻👍

3 Akarui Akarui | E-mail | Web | 18. února 2016 v 8:13 | Reagovat

Malo to tak nevinný začiatok a potom talto? Fuh, som zvedavá na ďalší vývin príbehu, ešteže to čítam, keď už máte viavero kapitol, lebo inak by som asi súrila s pokračovaním. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama