Red Rose-2

3. srpna 2015 v 19:46 | Akira-san |  Red Rose
2.Kapitola
Antiquariát

Prebrala som na voze. Pri mne ležalo 10 kusov mŕtvych srncov. Začala som sa obzerať. "Mali by ste ležať." ozval sa hlas za mnou. Obzrela som sa. Bol to Uriel. Zostala som v nemom úžase. Bol tak krásny, takmer ako víla. Pozeral sa na mňa veľkými fialovo-modrými očami. Pohadzoval si náboj. "Kam ideme?" spýtala som sa ho. "Do Shiroichi." povedal a pozrel sa na oblohu. Jeho hlas znel ako spev vtákov, a predsalen tajomne. "Si víla?" vyhrkla som. Pozrel sa na mňa prižmúrenými očami. "Nie celkom." vydal zo seba po chvíli. Dala som zo seba dole prikrývku, a pozrela som sa na oblohu. Vtom mi spadla kapucňa a odhalila moje krvavo červené vlasy. Rýchlo som si ju nasadila naspäť, aby som neodhalila ešte aj svoju tvár. "Tak predsalen si Červená Ruža." začula som šepot za chrbtom. Uriel si ľahol vedľa mňa. "Bude snežiť." povedal. Prezerala som si ťažké šedé mraky. Pozrela som sa na neho. Mal krásne šedo-fialové vlasy. Mala by som ísť. "Kde je môj luk?" spýtala som sa ho. Uriel ukázal na roh voza. Vstala som, no ľavá noha ma neudržala. Uriel ma chytil. V takomto stave nemôžem utiecť, pomyslela som si. "Bude trvať najmenej dva dni kým sa vám to zahojí." ,zašeptal mi do ucha,"Môžete zatiaľ zostať u mňa." Myklo ma. Po dlhej dobe pôjdem znovu do civilizácie. Normálne jedlo, dom, záchod, sprcha a mnoho ďalších vecí. Mám sa tešiť, alebo plakať? Ani jedno z toho sa mi nezdalo ako výhodná voľba. Dva dni by som v prírode nejak prežila. Mala som veľa iných zranení, no nie horších ako je toto. Uriel ma položil späť. Kebyže ukradnem jedného srnca, zoberem luk a utečiem mala by som vyžšiu šancu na prežitie, ako teraz. "Nemôžeš ma niekde vyložiť?" povedala. "Nie." zachichotal sa. Musím zostať vo voze a cez noc nejak ujdem. "Aha, už vidím mesto " zamumlal Uriel. Nemohla som sa pozrieť za seba. Ešte som nechcela vidieť mesto. "Vylož ma, prosím." povedala som zúfalo. "Nemôžem." povedal. Pritiahla som si kapucňu viac k tvári, nech ma nikto nespozná. "Hej Uriel! Vysadať!" zakričal niekto. Uriel ma zobral do náručia, na mňa položil srnca, môj batoh, luk a šípy. Pozrela som sa na neho pohľadom: to nemyslíš vážne. Pomaly kráčal uličkou. Krv zo srnca sa mi vpila do oblečenia. Zastavil pri budove s nápisom Antiquariát, a vošiel do vnútra. "Som doma." zamumlal. Z rohu vykukol strarý šedivý dedko. "Kto je to?" spýtal sa chrapľavým hlasom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 13. srpna 2015 v 20:53 | Reagovat

Yuki: To vyzerá sľubne, pokračuj ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama