How learn to live-9

4. srpna 2015 v 20:18 | Akira-san |  How learn to live
9.Kapitola
Uhryznutie

Takmer som skolabovala. "Kiyoshi!!!" vykrikla som. Ležal bezvládne na zemi. O nákup som sa prestala zaujímať. Obrátila som ho na chrbát aby mohol lepšie dýchať. Navlhčila som vreckovku a priložila som mu ju na čelo. "Seina?" začula som chrapľavý hlas po desiatich minútach sedenia pri ňom. Otvoril svoje červené oči a pozrel sa na mňa. Vydýchla som si. "Vodu!" zachrapčal. "Uhgt! Áno!" vstala som. Do rúk som zobrala čistý pohár, z vodovodu som pustila vodu. Kazuhirovi som podala pohár s vodou. "Ďakujem." zamumlal.

Urobila som pre nás obed. V tichosti sme ho zjedli. Začala som umývať riad. Za dvadsať minút má prísť môj mladší brat. Cítila som sa príjemne v Kazuhirovej prítomnosti. Teplá voda mi tiekla na ruky. Načúvala som nepríjemnému zvuku hupky(ta vec ktorou sa umyva riad). "Už si dopil? Chcem umyť ten pohár." povedala som. Odpoveďou mi bolo tiché zamumlanie. Začula som tiché kroky. Kazuhiro položil jemne pohár na dres. Ja som pohár umyla a umyla som si aj ruky od peny. No Kazuhiro stále stál za mnou. "Potrebuješ niečo?" milo som sa spýtala. Nepočula som odpoveď. Na šiji som zacítila Kazuhirov dych. "Deje sa niečo?" Začala som byť nepokojná. Bez odpovedí som nič nevedela. Jeho telo som zozadu cítila na mojom. V momente mi rukou zapchal ústa. Rukamu som sa snažila dať tú jeho dole. Jeho pravá ruka však moje ruky spútala. Metala som sa no, jeho pevné ramená robili pre mňa klietku, z ktorej sa nedá vyslobodiť. Z mojich úst sa ozývalo len skučanie čo malo znamenať: Prestaň! Pusti ma! Všetko bolo bezvýsledne. Ľavou rukou ktorú, som mala na ústach, mi začal naťahovať krk, až kým som ho nemala úplne vystretý. Zazrela som krvavú ranu na jeho ľavej ruke. Vyzeralo to ako uhryznutie. "Prepáč mi!" zašepkal mi do ucha. Zacítila som jeho pery na mojom krku. 'O čo sa snaží?' Dotýkal sa ma peramy na pravej strane mojej šiji. Nebolo to ako bozky, skôr ako keby niečo hľadal. Zastal a hlavou sa vzdialil. Vtom som sa uvoľnila. Vyzeralo to tak že už bol koniec, čo ani zdaleka nebol. Zrazu sa Kazuhirove zuby zabodli do mojej pravej strany šiji. Preťali kožu aj mäso. Vykríkla som a od bolesti ma skrútilo v kŕči. Celé telo mi brnelo, ako keby do mňa narážali tisícky malích ihličiek. Lapala som po dychu. Pred očami sa mi zatmelo. Padala som do temnoty ktorá, ma ochráni pred bolesťou. Posledné čo som zacítila, boli Kazuhirove ruky ktoré, ma jemne a s citom chytili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akarui Akarui | E-mail | Web | 18. února 2016 v 14:25 | Reagovat

Hmm? Čo jej to spravil a prečo jej to spravil? Nerozumiem, ale dúfam, že sa dozviem, čo sa to práve stalo..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama