How learn to live-13

10. srpna 2015 v 18:00 | Akira-san |  How learn to live
Táto kapitola je spomienková a netýka sa deja, ale to dúfam nevadí. Usmívající se




13. Kapitola
Z999

Všade boli vojaci, a stále prichádzali noví. "Čo tu robia?" bolo počuť z každého kúta. V jednom stála mama s dieťaťom. Bol to zhruba šesť ročný chlapček. Na pódium vystúpil vysoký nabúchaný chlap s vyholenou hlavou. "Dobrý deň.",prehovoril," Keďže naša drahá planéta stráca energiu aby mohla živiť nepotrebných ľudí, náš drahý prezidnent sa rozhodol že vás budeme musieť odpojiť." V dave nastal hlasitý šum. "Ale my nechceme zomrieť!" "To je nefér!" ozývalo sa. "Máte desať minút aby ste sa rozlúčili s vašimi rodinami a vyriešili rodinné spory." povedal vojak. Ľudia sa okamžite rozbehli za svojimi blízkymi. "Miláčil keď nastane chaos musíš utekať a skryť sa. Nezaujímaj sa o maminku. Maminka ťa vždy ľúbila najviac." povedala matka svojmu šesť ročnemu bielovlasému synovi. Podala mu vrecúško s neznámou tekutinou. "Šetri si to. Dobre?" povedala. Chlapček jej prikývol. "Maminka? Budeš utekať so mnou že?" spýtal sa chlapček. "Áno. Posnažím sa." povedala jeho matka. Vojak začal odpočítavať. Matka silno objala svojho syna. "Maminka ťa veľmi ľúbi. Na to nezabudni." povedala so slzami v očiach. "Aj ja teba veľmi ľúbim." povedal chlapček. Mama mu dala bozk na líce. "NULA!" zakričal vojak. "Bež zlatko. Neobzeraj sa! Sbom!" povedala matka. Ako povedala tak sa aj stalo, všade zavládol chaos. Ľudia sa rozutekali ns rôzne strany, a vojaci ich pustili. Veď aj tak ďaleko bez energie nedobehnú. Bežal aj malý bielovlasý chlapček. Utekal do skalnatého lesa. Vojaci no nechali nech si uteká. A tak bežal. Našiel si jaskynku, v ktorej ho nenájdu, s presným výhľadom na pódium a okolie. Vtom tam zazrel jeho matku. "Mami." vydralo sa mu z hrdla. Matka sa na neho usmievala, a poslala mu vzdušný bozk. On jej ho opätoval. Matke zmyzol úsmev z tváre a mŕtva spadla na prašnú zem. "Mami." rozplakal sa chlapček. Zaliezol viac do jaskyne, aby ho nikto nevidel či nepočul.
Teraz ho čakal život čakania kým sa mu neminú zásoby každý deň si odsrkával kvapku. Dni plynuli ako mesiace. Nikdy nevedel či je ráno alebo večer. Predsa tam slnko nie je. Každý deň bol rovnaký, až na jeden. Na deň keď sa mu minuli zásoby. "Maminka zachvíľku sa stretneme." povedal. Čakal smrť do piatich minút, no smrť neprichádzala a neprichádzala, až bol chlapček taký vyčerpaný že uvidel svetlo. To je svetlo smrti, pomyslel si. Usmial sa, zavrel oči a poddal sa únave. Jeho biela hlavička klesla do fialového prachu. "No ty vole. Tu je decko so zásobami na dva týždne." ozval sa hlas. Boli to dvaja vojaci. Podyšli k nemu. "Žije ty vôl." povedal jeden vojak. "No ty vole! To vážne? Čo s ním? Zbrane nemáme, nechať ho tu?" povedal druhý. "Nie. Donesieme ho poručíkovi."
"Pane, to dieťa prežilo dva mesiace so zásobami na dva týždne. Nie je žiadna možnosť ako si mohol ušetriť energiu na takú dlhú dobu." povedali vojaci. Chlap, ktorý sedel za stolom, sa na nich pozrel. "Čo tu ešte robíte? Zaneste ho do ošetrovne." povedal.

Chlapček sa prebudil v posteli, pripojený na veľkú batériu. Bol zmätený. "Ahoj. Ako sa voláš?" prihovoril sa mu postarší muž. "Nejdem sa s vami rozprávať. Zabili ste mi maminku!" povedal nenávistne chlapček. "Ja som ten rozkaz nevidal. Mrzí ma to, no slabší musia padnúť na úkor silnejších." povedal chlap agresívnym tónom. Tým chlapčeka umlčal. "Ako sa voláš?" spýtal sa ho znovu. "Z999." odpovedal mu chlapček. "Dobre. A koľko máš rokov?" "Šesť." "Dobre Z999. Bol si prihlásený do vojenskej školy." povedal. "Prečo?" "Lebo si silný.",povedal muž," Moje meno je B496 a tvoje nové meno bude C104. Zajtra sa hlás v hlavnej hale. Budem tam na teba čakať." povedal B496.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 13. srpna 2015 v 20:49 | Reagovat

Yuki: Chudáčik :(

2 Noe Noe | E-mail | Web | 27. září 2015 v 16:34 | Reagovat

Eh, najskôr som chcela povedať, že Kazuhiro je nejaký akčný, ale opravujem sa. Je dosť sebecký xD Urobiť si z nej nejakú batériu, mno, ale ak sa to tak vezme, tak sa aspoň vynašiel xD
Okej, ináč je to zaujímavé - len bacha na tie chyby (ovšemže občas sa pritrafia každému) :)

3 Akira-san Akira-san | 2. října 2015 v 15:51 | Reagovat

[2]: Ďakujem Noe, hej ja som v chybách dobrá :-) no čo už :-D

4 Akarui Akarui | E-mail | Web | 18. února 2016 v 14:44 | Reagovat

Možno je sebecký, ale ide mu o život a potrebuje zistiť, či na jeho planéte sa bude dať ešte žiť.. v tejto kapitole mi ho bolo naozaj ľúto.. neviem si predstaviť, že by som sa pozerala na smrť vlastne matky a ešte by som sa dokázala schovať.. asi by mi to celkom jedno nebolo.. :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama