How learn to live-11

6. srpna 2015 v 19:38 | Akira-san |  How learn to live


Tak a je tu ďalšia kapitola How learn to live.Zajtra musim napisať novú, lebo už nič nemám skryté v rukáve Smějící se Tak si užite túto kapitolu. Dúfam že do zajtra niečo napíšem. Ak nie tak sa veľmi ospravedlňujem!

11. Kapitola
Záchvat

Zobudila som sa o šiestej ráno. Ani som sa nedotkla Kazuhirovho obedu. Lenže teraz mám neukrutný hlad, až ma z neho bolí brucho. Do úst som zobrala prvé sústo. Nechutilo to až tak zle, ale ani dobre. "Hlad je najlepší kuchár." zamumlala som. Dvere sa otvorili. Stál v nich Kazuhiro. "Už si hore?" spýtal sa prekvapene. "Tvoje jedlo je odporné." povedala som otvorene a do úst som si vkladala posledné sústo. Zasmial sa. "Chcem ísť domov." zamumlala som. Kazuhiro si sadol na posteľ, na ktorej som sedela, a začal sa mi pozerať do očí. Bol fakt blízko. Prehltla som. "Bolo to fakt hnusné." konštatovala som. Zase sa usmial. "Môžem tvoje zápästie?" spýtal sa. Otrčila som mu zápästie. Jemne ho chytil a otočil dlaňou hore. Z vrecka vytiahol striekačku s veľkou ihlou, a pretrepal ju. "ANI NÁHODOU!" zahrmela som. Tahala som zápästie naspäť ku mne. "Toho ti pomôže prekonať záchvat. Je to už posledná dávka. Viac už nepotrebuješ." povedal. Stále som však trhala moju ruku naspäť. "Pozri záchvat ti má začať za 15 minút a zložka má byť v tebe minimálne 5 minút pred tým ako ti to začne. Chápeš?" vysvetloval, no ja som sa aj tak nedala. Tresla som ho tanierom po hlave. "Auč!" Lenže on stále neprestal presviečať. "Máš 5 minút. Už musíš." povedal takmer vystrašene. Stále som pištala NIE NIE a PUSTI MA! Potiahol moju ruku, priblížil sa tak že sme sa dotýkali nosmi, a pobozkal ma. V tom istom momenti mi aj pichol injekciu. Lenže o to som sa nestarala. Teraz, ja a on. To bolo jediné, čo svietilo v mojej mysli. Po chvíli som prerušila náš bozk. Zakryla som sa paplónom až po uši, a otočila som sa mu chrbtom. Tvár mi horela červeňou. Potíšku som sa zachichotala. Kazuhiro si zatiaľ sadol za klavír, čo bop v izbe, a hral. Načúvala som mäkkej hudbe. Vtom ma ohlo v kŕči. Bola to ukrutná bolesť. Mikalo mi telom, a ja som sa márne snažila nadýchnuť. Rozhodne to však bolelo menej než predtým. Zachvíľu kŕče povolili, a ja som sa prudko posadila. "Chce sa mi vracať!" zachrčala som. Kazuhiro mi pod bradu strčil misku. Keď to všetko skončilo, poutierala som sa vreckovkou, a ľahla som si. "Musím to ísť vyliať. Vrátim sa." zamumlal. Za desať minút sa vrátil. Hrala som že spím. Na môj nočný stolík položil novú, čistú misku. Keď už odchádzal, zdvihla som sa. "Kazuhiro, kto-čo si?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akarui Akarui | E-mail | Web | 18. února 2016 v 14:33 | Reagovat

No.. ako to, že dostáva záchvaty? A ako je možné, že on vie ako jej pri tom pomôcť? Naozaj.. čo je on zač?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama