How learn to live-10

5. srpna 2015 v 18:27 | Akira-san |  How learn to live
Tak tu je ďalšia kapitola How learn to live. Dúfam že sa vám bude páčiť.

10. Kapitola
Zakúsenie

Prebrala som sa v tmavej miestnosti. Ležala som na bielej posteli, pod hlavou som mala hŕbu vankúšov. Okná boli zadebnené, ale cez malé škáričky do miestnosti vtekali pramienky svetla. Cítila som sa strašne. Bolelo ma celé telo. No, kde to som? Bolestivo som sa postavila. Pálil ma každý sval. "Haló?" zašeptala som. Bolo to skôr ako krik do prázdna. Nikto sa mi neozval. Triasla som sa z vysilenia. Nad temnými dverami boli hodiny. "Je presne 18:00!",zamumlala som si,"Čiže som tu dve hodiny." Sadla som si späť na posteľ. Začula som pomalé kroky, ktoré sa približovali. Chcem vedieť kto ma sem doniesol. Zamknuté dvere, jediný únikokový východ, sa otvorili. V nich stál bielovlasý chlap v obtiahnutom čiernom oblečení. Nebolo mu vidno do tváre. "Konečne si sa prebrala. Už som si myslel že sa nepreberieš. Ležala si tu dva týždne."povedal. Podľa jeho hlasu som zistila že je to Kazuhiro. "Čo to má znamenať?! Kde to sme?" povedala som vystrašene. Podyšiel pomaly ku mne. "Teraz to nemusíš vedieť." povedal jeho chladným hlasom. Rozbehla som sa ku dverám. Prešli dva týždne, to ma už všetci budú hľadať. Kazuhiro rozmachol rukou a mňa zasiahla bolesť otupujúca všetky nervy. Chytila som sa pravej strany šii, z kadiaľ prúdila bolesť. Lapavo som dýchala. Oprela som sa o chladnú stenu. Krútila sa mi hlava, a nohy sa mi triasli. Podlomili sa mi kolená, a ja som pomaly skĺzla po stene na zem. Nemohla som chytiť dych. Kazuhiro podyšiel ku mne. "Čo si mi to urobil?" pozrela som sa na neho. Odignoroval moju otázku a jemne na položil na zem. Nemohla som sa ani pohnúť, paralizoval ma kŕč. Zaklonil mi hlavu. Niečo vytiahol z vrecka. Videla som rozmazane, a prestala som vnímať okolie.
Kazuhiro ma niesol do postele. Cítila som sa neuveritelne slabo. "Čo si mi to urobil?!" povedala som s výdychom. Zase to odignoroval. "Obed máš na stole." povedal a odyšiel. Zostala som tam ležať na posteli, zmetená a s plnou hlavou nezodpovedateľných otázok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akarui Akarui | E-mail | Web | 18. února 2016 v 14:30 | Reagovat

Z pôvodných dvoch hodín boli dva týždne, trocha desivé.. on sa nebál, že by mohla zomrieť alebo niečo také? Uff, zaujímavý sled okolností.. rada by som vedela, čo jej to spravil a prečo ju teraz väzní? Vie toho priveľa alebo proste od nej chce pomoc?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama